Z môjho denníka XIV. - A žili šťastne, až kým...

Z môjho denníka

XIV.

A žili šťastne, až kým...

Môj život je dokonalý. Myslím to úplne vážne. Len čo prišiel rytier z akadémie, pozval ma v piatok k nemu a trávil so mnou každú voľnú chvíľu. Je úplne iný ako N, je omnoho dospelejší, zodpovednejší a svoju lásku(aj keď mi ešte nepovedal že ma miluje- čo je jasné pretože sme spolu ešte málo) mi vie prejaviť aj inak ako telesne.
V sobotu sme sa zúčasnili prvej spoločenskej udalosti- svadby jeho priateľov. Rytier mi bol po celý čas oporou- a práve tú som potrebovala, pretože kráčať po tráve(svadba bola totiž v prírode) v tých najvyšších ihličkách aké si viete predstaviť bolo utrpenie. Po celý čas sa odo mňa nepohol ani na krok, bol milý a pozorný, dokonca sme ani veľa nepili.
Omnoho väčším problémom bolo jedlo, KOPA jedla na švédskych stoloch a stovky zákuskov. Bolo pre mňa neuveriteľne ťažké nabrať si na tanier len tri plátky šunky, olivy a nejaký syr, keď všade naokolo sa svadobčania napchávali vyprážanými rezňami, pečeným prasaťom a šalátom plným majonézy. Nespomínam dezerty...
Ale bola som na seba hrdá, oblečená v úzkych čiernych, ručne vyšívaných šatách, s nádherným, vysokým a mužným rytierom po boku- konečne som bola dokonalá.

N

Kapitola sama o sebe. Mala byť dávno uzavretá no z neznámych kozmických príčin sa stále otvára na tej istej, stokrát prečítanej strane. Nedávno sa na istej nemenovanej sociálnej sieti(samozrejme že na FB) vyjadril(citujem): "To, že skončil vzťah, neznamená, že skončili aj city!.." Môže mi niekto vysvetliť AKÝ vzťah myslel??? :D Pretože okrem toho telesného som žiadny iný vzťah nepostrehla. Myslím že už všetko ľutuje a chce sa vrátiť späť. No má smolu, nikdy by som rytiera nevymenila. To by som musela trpieť tým najhorším druhom retardácie.

Majte sa zatiaľ krásne a nikdy nezabudnite čo je v živote dôležité- len vaše šťastie.