Nový život X.

Broken...

Prepáčte mi za to, že to tu zanedbávam, ale ledva vstanem z postele. Vstanem len preto aby som si povinne odtrpela 7 hodín v škole a potom sa do postele vrátim. Nevládzem nič robiť. Som zlomená, unavená a v depresií. Chce sa mi vracať vždy, keď počujem jeho meno alebo niekto povie niečo, čo mi ho pripomína.

Vysral sa na moje narodeniny. Vysral sa na mňa. Nebaví ma žiť. Posledné dni som melancholická, kričím alebo plačem. Chýba mi. Strašne. Naposledy sme boli spolu presne pred mesiacom. S chudnutím je to stále rovnaké. Nechudnem ani nepriberám. Mám dni, kedy mi je úplne na tyčku alebo dni, kedy stále jem. Nepomáha ani terapia nakupovaním. Keď sa vidím v zrkadle v kabínke, je mi zle. Prepáčte mi to, fakt. Nevládzem. Už viem čo to znamená "pomalá smrť". Nútim sa počúvať samé tie kolotočové pesničky lbo pri prvej smutnej a pomalej by som sa rozplakala.
Cez Velkú Noc by som sa chcela aspoň trochu skonsolidovať. Nemôžem byť na tom takto zle kvôli jednému idiotovi. Ale nevyhnem sa mu. Môžem vymazať číslo, SMSky, FB, ale ten tupý pocit v celom tele sa odstrániť nedá. Otvorím svoju oblúbenú knihu, čítam, aspoň nachvílu zabudnemna svet a zrazu sa v knihe objaví jeho meno...

Nenávidím sviatky. Príliš vela jedla. Zo sladkého mi je po jednom dni zle, mäso ani zemiaky nejem a všetko čo sa aspoň tvári, že je mastné mi spôsobuje nočné mory. A nakoniec aj tak skončím mokrá niekde vo vani. Skurvená Velká Noc. Keep going, ladies!

--H